Toto legendárne múzeum som navštívil v rámci služobnej cesty do Milána, kde som bol na predstavení nového Jeepu Renegade. Na ulici Corso Unitá d’Italia stojí veľkolepá budova, ktorá nesie názov Museo Nazionale dell’Automobile. Vstupné 12 eur ani neregistrujete, lebo samotná budova spolu s exponátmi vás pohltí natoľko, že nestíhate vnímať.
Na začiatok si musíte vyšliapať až na najvyššie poschodie, keďže prehliadka začína úplne zhora a postupne schádzate dolu k najnovším modelom resp. návrhom od najznámejších talianskych dizajnérov. Celá prehliadka jednotlivých exponátov je ako by som to povedal „mechanická“ a musím podotknúť, že miestami aj trochu tajomná / strašidelná. De facto všetky vystavné priestory boli ponorené do tmy a len auta boli nasvietené. Väčšinou ste sa pohybovali pod rúškom tmy v neznámom priestore a doprevádzala vás podľa mňa nie vždy najvhodnejšia hudba respektíve zvukové prejavy.
Najzaujímavejšia a jedna z najväčších expozícií v spomínanom múzeu bola venovaná samohybným kočom a prvým automobilom. Kulisy vytvárali prostredie hromadných garáží, kde môžete vidieť nespočetné množstvo vozidiel od roku 1900. Značky, ktoré dnes už mnohým veľa nehovoria tu zoradené čakajú na svoju budúcnosť, alebo skôr spomínajú na ich nesmrteľnú minulosť.
Prevažne ide o talianske značky alebo o značky, ktoré pôsobili na území vtedajšieho talianska. Medzi pionierov určite patrí model CEIRANO MOD. 5HP z roku 1901 (zelený na fotke). Ten bol postavený štyrmi bratmi, konkrétne Giovannim Battistom, Giovannim, Matteom a Ernestom. Ich stroj poháňal jednovalcový motor spolu s ich patentovanou 4-stupňovou prevodovkou. Spomínaní bratia sa zapísali do domácej automobilovej histórie veľkými písmenami, keďže ďalších dvadsať rokov boli spojení zo značkami ako ITALA, STAR, JUNIOR alebo SPA.
Medzi vozidlá, ktoré určite nemôžete obísť je aj vozidlo ITALA mod. 35/45 HP, s ktorým Princ Scipione Borghese z Ettore Guizzardi a jeho mechanik Luigi Barzini vyhrali v roku 1907 závod Peking – Paríž. Viac ako 16.000 kilometrov absolvovali za 60 dní. Vozidlo malo obrovské nádrže na každej strane a jeho viac ako sedem litrový motor bol spojený so štvorstupňovou prevodovkou.
Jedna rarita strieda druhú. K videniu bol aj jeden z najcennejších Mercedesov vôbec model K500. Kompresorom dopovaný raodvý osemvlaec dáva výkon 160 koní. Zároveň je to krásny príklad nemeckej predvojnovej automobilovej technológie.
Pomaly ako postupujete smerom nadol prechádzate cez 40-te, 50-te, 60-te roky až po súčasnosť. Páčilo sa mi, že každé auto malo svoje „zátišie“ ktoré, ho viac ako vystihovalo. Vďaka nemu aj tí, ktorí sa o autá zaujímajú len okrajovo si vedeli predstaviť dobu alebo čas, v ktorom sa vyrábalo respektíve zažilo najväčšiu slávu prípadne rozmach. Vtipne a trefne tak dotváralo kulisy, ktoré v mnohých prípadoch mali aj edukatívny charakter.
Osobne ma najviac zaujala miestnosť venovaná motoršportu, presnejšie formule 1. Hneď na začiatku vás privíta chronologický zástup tých najznámejších a najlegendárnejších jazdcov. Menovite napríklad: Tazio Nuvolari, Rudolf Caracciola, Alberto Ascari a konči to samozrejme legendou Michaelom Schumacherom. Po pravej strane boli „kóje“ a v každej jednej odpočíval monopost, ktorý bol niečím výnimočný.
Model P2 od Alfy Romeo sa považuje za praotca všetkých pretekárskych Álf. Od roku 1924 vyhrávali, čo sa dalo. Napríklad 200 míľ Circuito di Cremona (pilot: Antonio Ascari). To sa dá brať ako prvé zo série víťazstiev, vrátane talianskej Grand Prix (Ascari), neunikli im ani dve európske Grand Prix (Giuseppe Campari a Ascari), prvé majstrovstvá sveta (Gastone Brilli Peri) alebo preteky v Monze (Achille Varzi). V roku 1930 bol model upravený, ale taktiež robil dobré meno nielen sebe, ale celému taliansku v rôznych pretekoch (Targa Florio).
Mercedes-Benz W196 bola formula vyrábaná pre sezónu 1954-1955. Ide o nástupcu legendárnej W194, ktorá v rukách Juana Manuela Fangia a Stirlinga Mossa vyhrala 9 z 12 pretekov. Na W196 sa montovali dva druhy karosérií. Jedna z odokrytými kolesami, a druhá v aerodynamickom prevedení, kde bolo zakapotované komplet celé auto. Prvé víťazstvo si spomínaný model odniesol v roku 1954 z Veľkej Ceny Francúzska.
Ak ste teda už v Turíne a milujete autá, určite toto múzeum stojí za návštevu. Tu si na jednom mieste pozriete históriu talianskeho automobilizmu v čase svojej najväčšej slávy, ale neobchádzajú sa ani nie príliš slávne časy. Taliansko ako kolíska ikonických automobilov a dizajnu má stále čo ponúknuť. Stačí sa len zamyslieť… Ferrari, Lamborghini, Maserati, Lancia, Alfa-Romeo, ABARTH, Pagani.
